Ako bol maliar Mrázik akosi unavený
Bola zima a mráz maľoval na okná pekné obrázky. Lidka a jej najlepšia kamarátka Julka sedeli pri okne a pozerali prekrásne obrázky maliara Mrázika. Na každom okne našli krásny obrázok. Psíka, labuť, domček a Julka spoznala aj topánočku malú ako pre škriatka. Teraz sedia pred jedným oknom o pozerali sa do neho. Nič v ňom nevideli. Julka zbadala koňa bez nohy, bociana bez zobáka, pohár bez slamky a psa bez uší. Lidka tam našla všeličo: klobúk-neklobúk, hado-psa, malú kačku bez zobáčika a plno vecí. Nenašli však nič také čomu by dačo nechýbalo alebo čo by malo ako-taký zmysel. Skúšali tam dačo dokresliť, raz nohu, raz ruku. Ale ako sa snažili, vôbec im to nešlo.
„ Ten Mrázik musí byť veľmi šikovný. Také krásne obrázky. Musel byť veľmi unavený keď do tohto obrázku zabudol doplniť veľa vecí.“ Vzdichla si Lidka a znova sa zahľadela do obrazu.
Zrazu niekto zaklopal na dvere.
„ Lidká, Julká otvorte mí, ja tu zmrznem. Neviete niečo o unavenom maliarovi Mrázikovi? „ povedal veveričiak Peťko.
„Vieme, vieme aj na našom okne sa mu už museli oči zatvárať, keď nedokončil ani jeden obrázok.“ Prekrikovali sa veveričky. Otvorili mu dvere a začali ho núkať orieškami a veľkými šiškami.
„ Práve sme sa pozerali na nedokončený obrázok, keď si zaklopal. Nič sme v ňom nenašli, iba nedokončené obrazy.“ Povedala Julka a pritom obhrýzala štavnatú šišku.
„ Práve to sa stalo aj u nás. Vlastne, nám sa stalo niečo horšie. Ani u nás, ani u sovi Bibi, ani u ježka Paľka a u vydry Mileny sa Mrázik nezastavil. A tak máme namiasto pekných obrázkov na oknách namaľované naše zvedavé tváre. Každý čaká na maliara, pozeráme sa cez okná, no nevidíme ho. Akoby sa bol pod zem prepadol.“
„ Že by mu bola zima? Alebo sa mu minula biela farba?“ navrhla Lidka.
„ To určite nie. Moja mamka povedala, že maliar Mrázik nepotrebuje farby a že mu nikdy nie je zima. Nosí hrubý kožuch, šál, čiapku, čižmy, rukavice a pravda že za opaskom má skryté štetce. Pravdaže každej veľkosti. Malé, veľké, hrubé, tenké, špicaté a tupé, aby vedel namaľovať tie najkrajšie obrázky.“ Odpovedal Peťko.
„ Asi bol veľmi unavený. Ale akosi sa ešte neprebral. Nechal obrázky nedomaľované. Poďme ho radšej pohľadať.“ Riekla Julka.
„ Poďme, poďme!“ povedali jednohlasne Peťko a Lidka.
„ Ale najprv si dajte na seba teplé oblečenie a zabaľte si do batôžkov za vrecko orieškov, žaľudí a pár veľkých šišiek. Julka ty si nezabudni kompas a pre istotu aj mapu, aby ste nezablúdili. A tiež si zoberte sane, aby vám cesta nebola dlhá.“ Poznamenala mamička. A tak sa deti vybrali do lesa hľadať maliara Mrázika . Sotva prešli zasnežený chodník , uvideli malý útulný domček. Jediný z domov za Májovou ulicou mal na oknách obrázky. Na oknách umelecké diela, no v dome nebolo ani živej duše. Iba na stole ležal odkaz od Mrázika a vyhorená sviečka. Julka ho zdvihla a začala čítať:
Milí obyvatelia lesa pri Deduškovom dome,
Veľmi ma mrzí že som nestihol dokončiť vaše obrázky. Musel som odísť niekde kde je väčšia zima. Na severný pól. Dedo Mráz ma poprosil či by som mu nepomohol namaľovať krásne obrazy aj na jeho okná, lebo jemu sa to vraj nepodarilo. Ale nebojte sa, onedlho sa vrátim a dokončím aj tie vaše.
S pozdravom váš kamarát maliar Mrázik.
A tak sa spokojné ale zároveň aj smutné veveričky sa pobrali domov. Prečo boli smutné? Boli smutné lebo nevideli Mrázika. Ale keď vedeli že sa onedlho vráti,kráčali domov Lidka hryzkala výborné žaľude. Keď prišli domov, mamočka sa ich hneď pýta:
„ Tak ako moji malý nezbedníci?“
„ Mrázika sme nenašli – začal Peťko – ale nechal nám odkaz. Napísal že musel ísť pomôcť Dedovi Mrázovi a že sa hneď vráti.“
V tom zavial vietor. Veveričky sa rýchlo pozreli na okno a – uvideli dokončené obrázky. Aj ja niečo hľadám. Hľadám svoje čarovné pero, aby som mohla napísať ďalšiu rozprávku. Už som ho našla! Bolo skryté v komôrke. Aspoň už viem, o čom bude ďalšia rozprávka.
Expensive Blood Crushing and Bravery Affliction
(AWapMeebmame, 28. 9. 2018 12:10)