Jdi na obsah Jdi na menu
 


2 kapitola Rokville

28. 10. 2009

Keďže do sobotňajšieho rána sa mi nepodarilo vymyslieť žiadnu zmysluplnú výhovorku na ktorý by James Potter nenašiel ľahké riešenie, vzdala som sa a ospravedlnila Severusovi. Do knižnice pôjdeme v nedeľu. Navyše, nielenže som sa z celého dňa v Rokville s Jamesom nevykrútila, nemala som ani žiadny plán. Totiž, chcela som si niečo na Pottera vymyslieť. Nechať ho zaveseného za členky pri Škriekajúcej búde? Nie, to pre neho nebude nič. Budem taká odporná a dotieravá aby mi už dal pokoj? Nie. Musím na to ísť iným spôsobom...á a keby som ....to je ono. Ja budem na chvíľku ( ale naozaj len na chvíľočku) Jamesom Potterom a on bude mnou. Veď uvidíme.

Cesta do Rokvillu (pravdaže keď ste mali po boku Victoriu) prešla rýchlo. Ja by som bola radšej, keby sa nikdy nebola skončila, lenže Viki mala očividne väčšiu radosť z môjho rande ako ja sama. Dúfala som, že Potter zabudne prísť alebo čosi podobné, ale čakalo ma veľké sklamanie. Jamesa so Siriusom sme zazreli už z diaľky – celý vysmiaty nám kývali. Victoria nedočkavo pridávala do kroku a mňa ťahala za sebou.

„ Viki, no tak brzdi, brzdi! Nestíham si klásť jednu nohu pred druhú! Viki!“

Ale Victoria ma nepočúvala. Už skoro bežala. Neveriacky som pokrútila hlavou, keď si James znova rozstrapatil vlasy a Sirius hodil hlavou dozadu. Od tej jeho ofiny stále v očiach raz oslepne.

„ Ahoj Lily!“ pozdravil James.

„ Čaute.“ Pokúsila som sa o úsmev, ale akosi sa mi nepodaril.

„ Pôjdeš so mnou Viki? Ku Škriekajúcej búde?“ navrhol Sirius.

„ Pravdaže!“ potešila sa Viki. Myslím, že tá by sa potešila aj keby ju Sirius pozval skákať do blata. Pche.

„ Kam by sme mohli ísť? Kam by si ty chcela ísť?“ spýtal sa James, keď sa Sirius s Victoriou kamsi vytratili.

„ Neviem. Mne je to vlastne úplne jedno.“

„ Do Medových labiek?“ trápne sa usmial. Dobre teda. Toto je môj čas.

„ Pôjdem s tebou, ak mi dáš tú ukradnutú zlatú strelu.“ Povedala som a prekrížila som si ruky.

„ Do Troch metiel na ďatelinové pivo?“ skúsil sa opraviť.

„ Ak mi dáš ohnivú strelu.“ Strčila som roztvorenú dlaň pred seba.

„ Ku Škriekajúcej búde?“ zatváril sa kyslo, ale myslím že sa vzdal. Zašmátral rukou vo vrecku a vybral z tade malú, brániacu sa ohnivú strelu.

„ Na. Je tvoja.“ A dal mi ju. Ja som si ju skryla do tašky a podala som mu ruku.

„ Tak poď. Pôjdeme kam len chceš.“ Začínala som byť milá. Dúfala som, že keď na chvíľku bude on ja a naopak, prestane dobiedzať do Severusa. Hm.

„ Dobre, poďme ku Škriekajúcej búde.  Možno tam stretneme Siriusa s Victoriou.“ Očividne sa vzdal predstavy, že budeme spolu sami.

„ Súhlasím. Poď.“ Povedala som a ťahala ho za ruku.

„ Takže...“ chcel začať rozhovor. „ Tráviš veľa času s Ufňu...teda so Severusom?“

„ Hej. Je s ním fajn.“

„ Aha...ty vieš o Remusovi? Teda, myslím o....“

„ Ale jasné že viem. Chudák Remus, ako sa má?“ bola som rada, že začal touto témou. Bola som naozaj zvedavá ako sa Remus má.

„ No nerád to hovorím, ale...po včerajšku vyzerá fakt hrozne. To by mu ani nevadilo, má celú tvár doškriabanú, ale Siriusovi skoro odtrhol nohu a je z toho nešťastný. Sirius mu stokrát hovoril že za to nemôže, ale on...no poznáš Remusa, vieš aký je...“

„ hej, jasné.“ Chudák Remus. „ Ale ako mu mohol odtrhnúť nohu? Veď Sirius vôbec...on ani len nekríva...nechápem.“ naozaj som nechápala. Pripadalo mi to fakt čudné.

„ Čary.“ Povedal prosto James a smutne sa usmial.

„ A čo madame Pomfreyová? Nepýtala sa ako sa mu to stalo...veď človek si nezlomí nohu len tak zo zábavy.“

„ Aká madame Pomfreyová? Vieme síce dobre vymýšľať výhovorky, ale...nie, tú nohu mu vyliečil Dumbledore.“

„ No jasné, to som si mohla myslieť.“

„ Aha, pozri Lily, Sirius nám kýva.“ Povedal a tiež Siriusovi zakýval. Stavím sa, že Sirius by bol za Jamesom a mnou hodil dáky malý kamienok, pravdaže keby mal druhú ruku voľnú. Ale nemal. S Viki sa držali za ruky a ona sa tvárila akoby vyhrala v súťaži na post ministra mágie. Alebo niečo lepšie.

„ No čo ako bolo? Kde ste sa už toľko motali?“

„ Boli sme sa prejsť. Lily sa zdalo čudné že...“ James si všimol Viki a nápadne potriasol ľavou nohou „....ti nič nie je.“

„ och.“ Sirius sa čudne uškrnul „ To nič nebolo. Iba malý škrabanec“

„ Chudák Námesačník. Musí byť veľmi chorý.“

„ Hovoríte o Remusovi?“ spýtala sa Victoria, ešte stále zavesená na Siriusovom pleci.

„ Áno, spadol z metly.“ Rýchlo to zahovoril James.

„ Hm, začínam sa nudiť. Nepôjdeme do Troch metiel na ďatelinové pivo?“ navrhla som, aby Victoria zabudla na Remusa. Bola som si istá že James so Siriusom by sa nejako vyhovorili, ale aj tak.

„ Áno to je perfektný nápad.“ Súhlasil James.

****

Výborné ďatelinové pivo nám všetkým dobre padlo. Ak sa mám priznať, časom som na Severusa aj zabudla.

„...jasné, myslel som že Slizolin celý zápas vyhrá...vedel som že nemám chytať zlatú strelu, lebo Chrabromil by prehral. Spoliehal som sa na Siriusa, že už žiadny gól nepustí...“ komentoval James jeden zo zápasov tohtoročnej metlobalovej sezóny. Jasné, všetko bolo také normálne a ja som sa mala prekvapujúco dobre. Dúfala som, že James nechá tak tie svoje frajerské rečičky, bola by s ním naozaj zábava.

„ ...no jasné že Sirius jeden gól pustil, ale potom som uvidel ako ten hlúpy Slizolinský stíhač McCartney....“

„ No to určite! Nepustil som ani jeden gól!“ protestoval Sirius, ale James si ho nevšímal.

„...no proste zbadal som ako sa rúti rovno dolu. Myslel som si, že na mňa skúša dáku fintu, ale zlatá strela bola rovno pred ním. Keďže sme už dali Slizolinu góly a bolo viac-menej vyrovnané, letel som tam aj ja...“

„ A zrúbal si sa z metly.“ Poznamenal Sirius a uškrnul sa.

„ Ale strelu som chytil. A vyhrali sme.“ Ohradil sa James.

„ Rozhodne lepšie ako keď Anglicko hralo proti Švédsku. Taká hanba! 350:20 pre Švédov!“

„ No dobre, ale Švédi majú Taťjanovú a Morgana. Od nich sú lepší už asi len Íri.“

„ Alebo Bulhari.“

„ Ale Bulhari!“ poznamenal James. „ Tí majú len Vulchanova a ešte možno Volkova, ale nič moc.“

„ Íri majú výbornú stratégiu. Vedia super manévre.“

„ len Troy, Moranová a Mulletová! Aidan Lynch je totálna nula.“

„ Krum je lepší. Škoda, že je len v nižšej lige, mohol by nastúpiť k Bulharom alebo k Írom.“

„ Skôr k Bulharom. Íri by ho ani nezobrali....“ a tak chlapci pokračovali v téme metlobal. Občas sa na niečo spýtali mňa alebo Viki, ale nám je metlobal úplne ukradnutý.

Keď sme sa vrátili z Rokvillu, Chrabromilská klubovňa bola už plná. Tí, ktorých sme nevideli boli ešte v Rokville alebo boli hladní a odišli na večeru do Veľkej siene. V tom ma niečo napadlo.

„ Počkajte chlapci, chcem ísť za Remusom.“ Zavolala som za Jamesom a Siriusom, keď odchádzali do chlapčenských spální. Bola by som šla aj bez slova a neskôr, ale chcela som byť slušná ako vždy. A navyše som bola fakticky zvedavá na Remusa. Ak James a Sirius naozaj hovorili pravdu, Remus sa musí cítiť naozaj hrozne. Poznám ho. Za všetko vie prebrať zodpovednosť na seba, aj keď je potom úplne zničený. Hlavne keď ide o jeho priateľov.

„ No poď!“ kývol na mňa James a v očiach sa mu zablysla zvláštna iskra. Trošku mi to trvalo, kým som sa predrala cez unavený dav Chrabromilčanov, mojich spolužiakov, mojej rodiny a čo najnenápadnejšie som sa prehupla do chlapčenských spální.

 

KONIEC 2. KAPITOLY

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář